Zváranie je dnes veľmi populárna práca. Okrem toho, že je na naše pomery dobre platená, je aj veľmi žiadaná na celosvetovom trhu. Kvalifikovaný zvárač tak nemá núdzu o prácu, uchytí sa kdekoľvek. Ale čo je to vlastne zváranie? Zváranie je technológia spájania dvoch taviteľných materiálov pomocou lokálneho roztavenia, zliatia a následného ochladenia. Na mieste spojenia vzniká tzv. zvar. Zváranie vykonáva zvárač odetý do ochranného odevu a narába so zváracou technikou. Poďme sa pozrieť, čo sem patrí.
Čo je to zváracia technika?
Patria sem tzv. zváračky, pomocou ktorých môžeme spájať dva taviteľné materiály. K zváracej technike takisto patria aj kvalitné zváracie okuliare, prídavný materiál a rôzne príslušenstvo k zváračkám. Príslušenstvo sú zváracie horáky, káble, ochranné pomôcky ako samostmievacie kukly, masky a zváračské oblečenie. Elektródy a spájky sú prídavné materiály. Elektróda je časť vodiča, ktorou sa privádza elektrický prúd do danej sústavy (napr. roztoku elektrolytu, plynu, vákua, tuhej látky). Spájka je kov, alebo eutektická zliatina kovov, topiaca sa pri nízkej teplote, určená k pevnému spájanie materiálov z iných kovov. Čo sa týka ochranných odevov a pomôcok, musia zabezpečiť ochranu proti účinkom tepla a plameňom, proti kvapalným chemikáliám, proti krátkodobému pôsobeniu nízkotlakového prúdu kvapalín, malým sprejom a odstrekujúcim časticiam malého rozsahu.
Zub času vo zváraní
Bez zváracej techniky by sme neboli schopní zvárať. No zváranie siaha vraj až do staroveku a najskoršie príklady pochádzajú z doby bronzovej. V dobe železnej sa ľudia z východného Stredomoria a z Egyptu naučili zvárať železo. Bolo nájdených množstvo takto vyrobených železných nástrojov, ktoré pochádzajú z doby okolo 1000 pred n.l. Je obdivuhodné, že to dokázali aj keď nemali takú kvalitnú zváraciu techniku, akú môžeme využívať dnes. Prvé moderné zváranie sa nazýva zváranie elektrickým oblúkom a patrí k najstarším spôsobom spájania kovových materiálov. Elektrický oblúk objavil v r. 1802 Vasilij Vladimirovič Petrov, profesor fyziky na lekárskej chirurgickej akadémii v Petrohrade. Pri oblúkovom zváraní sa používa jednosmerný alebo striedavý prúd napätia 10 až 70V a s intenzitou 30 až 500A, prípadne aj viac. To znamená, že prúd na zváranie sa nemôže odoberať priamo zo siete, ale jednosmerný prúd sa vyrába špeciálnym dynamom, ktoré sa najčastejšie poháňa trojfázovým motorom.
Viac sa dozviete a prvotriedne produkty či služby zvárania nájdete na www.interweld.sk